Nie, nejde o pomýlenú ľudskú bytosť, ide o tri rôzne deti, ktoré k nám chodia cez víkend o ôsmej ráno a odchádzajú o ôsmej večer, cez týždeň hneď po škole zhodia u nás školskú tašku a odchádzajú po večerných správach. Sú to deti, ktoré berieme na výlety, dostávajú u nás obedy a večere, chodievajú venčiť nášho psa, samé si robia v našej kuchyni čaj… vôbec sa nesnažím vytvárať atmosféru, ktorá by ich tie mesiace denno-denne u nás držala, nesnažím sa byť nejakou lepšou a láskavejšou mamou, akú všetky tie deti majú… a majú, viem, jedno má kompletnú rodinu aj so starkou, druhé má dokonca dve rodiny, tretie iba mamku… Ja sa iba pýtam : tie deti po celé tie dni, ktoré trávia u nás, nikomu nechýbajú? Nik sa ich nechce opýtať, ako bolo v škole, postískať ich za dobrú známku, poprosiť o pomoc pri príprave večere, alebo len tak pohladiť vlásky? Ja by som asi umrela, ak by som svoje dieťa celé dni nevidela. Môžete argumentovať, že rodičia pracujú…aj ja pracujem, som na moje dve dievčatá sama, ale vždy, vždy sa snažím urobiť väčšiu časť práce doobedu a po večeroch, aby som mohla aspoň s nimi byť… a urobiť tých pár maminkovských vecí, ktoré mi ešte dovolia…Umrela by som od žiaľu aj v tom prípade, ak by moje dieťa uprednostňovalo domov niekoho iného… ale to som ja… neviem, čo sa odohráva v hlave a v srdci tých rodičov, naozaj neviem…keď dovolia, aby sa najdôležitejší vzťah ich života zúžil na večerné ukladanie a ranné vstávanie…viem, nemusím ich nikam brávať, ale odolajte detskému argumentu, že keď oni na výlety nechodia, nemusím im dávať jesť, ale keď sa dozviete, že domov mám prísť až o pol deviatej večer a dieťa je u nás od obeda…? Pár krát som pritvrdila a poslala ich domov a dozvedela som sa, že nemajú kľúčik a nik nie je doma…
Ja sa postarám…ale vážne sa pýtam… kde sú rodičia???