... všetci tí, ktorým papalášsky pubertiacky synček bez vodičského oprávnenia zabil na ockovom luxusnom SUV blízkeho a vyviazol bez súdu...všetci tí, ktorí pri vyhlásení rozsudku súdu neveriacky pretierali oči a pýtali sa, ako je toto možné... všetci tí, ktorí vôbec poznali pocit BEZMOCNOSTI voči súdnictvu, štátu, spravodlivosti...všetci tí, ktorí sú presvedčení, že spravodlivosť existuje už iba v istej relácii na TV JOJ...vy všetci teraz vezmite do ruky túto knihu a aspoň na chvíľu prežite TEN pocit... vziať do ruky zbraň a vybaviť si to z očí do očí, pekne krásne oko za oko... za každým výstrelom som prežívala neuveriteľné zadosťučinenie!!! Jurík v knihe predkladá fakty, pekne obalené slovnými prešmyčkami, o ktorých všetci vieme, že sa dejú, že sa udiali a my s tým veľké hovno urobíme... úplne sa dá stotožniť s Adamom, Adam sme my všetci, úplne nepodstatní pešiaci, obyčajné nuly, ale len do chvíle, kým nás niekto nenaserie a to tak, že sa z obyčajného prekladateľa stane obávaný ostreľovač, ako sa to udialo s Adamom... Áno, ja som strieľala s ním, držala som mu hľadáčik, zametala som za  ním stopy...lenže Adam nie je romantický desperádo z lacného westernu... to, čo  robí, robí aj za mňa...

Kniha má neuveriteľné tempo, bez nudných a vatovitých pasáží...naopak vhodne vsadené retrospektívne pasáže objasňujú pohnútky a deje,autor nenecháva čitateľa nezmyselne v napätí, ani veci neurýchľuje. Jeho jazyk je ľahučký a pritom ľubočítací. Vie vytvoriť dokonalú atmosféru. Pri opise sexuálnych scén sa vždy bojím, neznášam ich, lebo sú často nepravdivé a nepravdepodobné, tentokát som ich prežila bez ujmy, niektoré boli opísané tak, že som si ich aj predstavila a nijak ma nepoznačili a dokonca som sa pri "banániku" rozrehotala ... Jurík vyslovuje svoje názory, veľa sa dozvieme o jeho kultúrnom rozhľade, naplno kritizuje sračky hudobného a rozhlasového sveta a potajomky ho upodozrievam, že okrem iného chcel vidieť svoje meno a meno Trent Reznor v jednej knihe :-)))

Skrátka... mňa tento román vcucol a vypľul v rekordnom čase (naposledy sa mi toto stalo s Gabikou Alexovou a jej románom Trojka)... a po prvýkrát sa mi stalo, že som chcela prísť na koniec knihy ( väčšinou sa modlím, aby sa kniha naklonovala na nekonečné množstvo strán)... ale len preto, aby sa stalo všetko, čo sa stať má, aby boli všetky oči aj zuby pomstené... Viem, čo vám ešte nemusí sedieť... ako sa z kancelárskeho prekladateľa stane obavaný a chladnokrvný zabiják... neviem... ale verím, že keby sa musel, stal by sa z každého z nás...